Tvrorba našich štrvtáčikov: absolventov 2020

Odchod štvrtákov

V škôlke sme sa hrávali

v škole zase učili,

cez prestávky karty drvili,

potom v školskom klube X-box hrávali.

 

Nastane raz deň, keď všetko zabudneme,

ale Vás v našich srdciach navždy mať budeme.

Vieme, že Vás aj hneváme,

no radi Vás ako naše mamy objímame.

 

Na školský dvor sme radi chodili,

radi sme sa tam šantili.

Vy ste ako naše druhé mamy bývali,

s láskou ste sa o nás štyri roky starali.

 

Štyri roky učenia,

už nastal čas lúčenia.

Veľa lásky a času ste nám obetovali,

aj testovanie do 5. ročníka sme spolu spravili.

 

Vymýšľali ste pre nás hry,

aby sme sa zabavili

a v učení zlepšili.

Do noci ste hore boli,

program pre nás vymýšľali.

 

V pondelok zvonec poslednýkrát zazvoní,

a do Brusna nás odprevadí.

V Medzibrode bola naša rodná škola,

všetky štyri roky nám skvelou bola!

 

Za chvíľu sa lúčiť musíme,

no predtým radšej v škole prespíme.

V utorok nám vysvedčenia odovzdáte,

no dúfame, že za nami dvere nezatvárate.

 

Štyri roky sme si spolu prežili,

na výlety s Vami sme sa tešili.

Cez koronu ste to s nami nevzdali,

veľa lásky ste nám cez kameru posielali.

 

Do piateho ročníka ste nás prichystali,

my Vám sa zo ďakujeme – naše druhé mamy.

Naučili ste nás všetko skvele,

učiteľky naše skvelé!

 

Aj, keď vieme, že už odídeme,

na Vás nikdy nezabudneme!

LÚČIME SA S VAMI :D

(Miška Padúchová, Viki Haviarová, Mimka Haviarová, Vaneska Maurerová a Tomi Spusta)

... a obhliadnutie sa za 4 rokmi v škole: Rozlucka_so_skolou.pptx

Ako prepájajú tretiaci a štvrtáci vedomosti

z prírodovedy a informatiky?

 

Na hodinách informatickej výchovy sme sa venovali tvorbe prezentácií. Naše detičky dokážu vytvoriť takéto krásne a poučné prezentácie.

Listnate_stromy.pptx

 

Štvrtácke videoklipy o Slovensku     

Romankove video o hradoch a zámkoch: http://www.youtube.com/watch?v=uf5A8Y6VNx0

Maťkove video o ľudových zvykoch,tradíciách a architektúre: http://www.youtube.com/watch?v=CR2N1OBpofc

Julkine video je o chránených rastlinách: http://www.youtube.com/watch?v=r2Wv9sXN20Q

Majko urobil video o chránených živočíchoch žijúcich na Slovensku: http://www.youtube.com/watch?v=XWzveAOXFc0

Ninka nám vo svojom videu priblížila slovenské jaskyne: http://www.youtube.com/watch?v=qQL3glbyfVE

Vejka nás svojim videom pozýva do kúpeľných miest: http://www.youtube.com/watch?v=iz7EqNtmdYk

Steli spracovala Národné parky Slovenska takto: http://www.youtube.com/watch?v=oEy38_BL9Yg

Emi nás pozýva pozrieť si známe slovenské jazerá: http://www.youtube.com/watch?v=FdXtVfnDrQA

 

                      

NEOBYČAJNÝ DOM
Kde bolo tam bolo... počkať, tam to nebolo bolo to tam. No tak kde to bolo? Tam, v strede

dediny stál celkom obyčajný dom. Ten  dom bol taký obyčajný, že to museli aj napísať do novín. Napísali, že ten dom je hanbou dediny.

A začali ho volať „Celkom  obyčajný dom.“ Nikto v tej dedine nemal žiadne zviera. Raz v pondelok, alebo to bolo v piatok? Už neviem, ale viem, že obyvatelia toho obyčajného domu si išli kúpiť nejaké zviera. Žiadne sa  im nehodilo do ich obyčajného domu, iba jeden papagáj. Volal sa  ARA a vlastne to bola  ARA ARAKANDA.Obyvatelia obyčajného domu si nekúpili si jednu ARU,ale dve. Keď  ich doniesli do ich obyčajného domu, už to nebol obyčajný dom,  ale neobyčajný. Každé ráno v tom dome vyspevovali papagáje, a tak to bol neobyčajný dom. Ostatné domy mu závideli. Ale pán starosta nebol veľmi prekvapený, však je to neobyčajný dom v ich dedine, na ktorý sa chodievali pozerať ľudia z celého okolia.

Majka, Vojtková, 4. rodník

PSOVODI

 

Psovod – to je dobrá práca,

vodí psíky do paláca.

Vyňuchá psík všetky drogy

a dostane aport nový.

Bak a Bos sú psíky krásne,

píšeme hneď o nich básne.

Bos sa učí a Bak už fučí,

veľký Bos ho všetko učí.

Ale Bak je stále lepší,

občas na zlé deti vrčí.

Psík má vyleštené zuby

a nesmrdí mu z huby.

Zubami všetko sekne.

Ďakujeme Vám veľmi pekne!

 

Vejka Haviarov a  Maťko Hraško 3. ročník

 

POLICAJTI

 

Policajtov máme radi,

predsa sú to naši kamaráti.

Každú drogu vyňuchá veľký psík,

každú stopu zacíti a skočí veľký aportík.

Malý psík sa rýchlo učí

nebojí sa žiadnych ľudí.

 

Majko Cuper a Romanko Čief, 3. ročník

 

POLICAJTI A PSY

Psíky ich nikdy nesklamú

a drogy rady hľadajú.

Vždy ich nájdu – a ak sa im to nepodarí,

svoju prácu majú stále radi.

Páni policajti sa tiež snažia

a svojich psíkov často hladia.

Keď idú do práce,

tešia sa ako na Vianoce.

 

Ninka Hudecová a Julka Pohorelcová, 3. ročník

 

Beseda s príslušníkmi justičného a väzenskej stráže v B. Bystrici

V pondelok, 14.12. k nám prišli psovodi. Doniesli dvch psíkov. Starší sa volal Bas a mladší Bos. Bak mal 3 roky a Bos mal 4,5 mesiaca.

Najskôr nám pani policajtka porozprávala o drogách. Potom sme sa premiestnili na dvor a psíky nám ukázali, čo dokážu. Bak vyhľadával marihuanu, ktorú doniesli psovodi. Pes Bak verne poslúchal svojho pána, keď mu dával príkazy. Potom sme sa presunuli zase do triedy a mohli sme sa spýtať na hocijaké otázky. Bolo to super a naučili sme sa niečo o drogách. veľmi pekne Vám ďakujeme.

Steli Paralová a Kika Obuchová, 3. ročník

Prekliate mesto

 

 

           

            Boli raz dvaja bratia. Mama im zomrela, keď mali päť rokov. Jeden sa volal Janko a druhý Peter. Boli to dvojčatá a aj ich vlastný otec ich ledva vedel rozoznať. Nikdy sa nepohádali a vždy sa vedeli dohodnúť. Aj keď už boli obaja dospelí, poslúchali otca.

            Keď videli, že druhí do sveta odchádzajú, začalo to aj ich z domu ťahať. Povedali otcovi, že aj oni by sa šli do sveta pozrieť. Otec nechcel privoliť. Lamentoval, čo bude bez nich doma robiť. Ale chlapci m povedali: „Nebojte sa otec, veď o tri roky nás máte naspäť! Čo vám dovtedy bude treba, to vám teraz zaobstaráme.“ Nakoniec otec privolil. Vzali si čo-to do kapsy a šli. Išli dlho-predlho, až prišli do jedného hradu. Vošli do krčmy a pýtajú sa krčmára: „Čo tu dobrého slýchať?“ „Nič dobrého, ale zlého áno.“ Dal sa s nimi do reči krčmár. „Tam za mestom v jednej jaskyni býva mínotaurus. Je to napoly človek a napoly býk. Hlavu má býčiu, ale telo ľudské. Mesto patrí jemu. Ak chceme v ňom bývať, musíme každé ráno jednu dievku minotaurovi na raňajky dať. A teraz je rad na kráľovskej princeznej. Kráľ dal vyhlásiť, že kto toho netvora zmárni, ten dostane princeznú za ženu, k tomu pol kráľovstva a po kráľovej smrti cele kráľovstvo.“

            Keď Peter počul o mínotaurovi, utiekol. Ale Janko povedal, že on chce toho netvora zabiť. Naradovaný krčmár ihneď bežal ku kráľovi oznámiť, že u neho je hosť, ktorý si trúfa zabiť netvora. Kráľ bežal za krčmárom, vzal pekné šaty a ostrý meč. Keď došli do krčmy, Janko popíjal víno. Kráľ ho privítal. Janko sa obliekol a išli spolu do hradu. Ráno sa vystrojil do brnenia, vzal si meč. V stajni už na neho čakal osedlaný kôň. Janko s princeznou sa vydal na tátošovi priamo pred jaskyňu. Keď dorazili na miesto, povedal princeznej, aby vysadla na koňa a precválala popred jaskyňu. Bol to jeho plán, ako by vylákali netvora von z jaskyne. Princezná poslúchla, preletela popred dieru v jaskyni ako guľa. Netvor ju zaňuchal a vystrčil hlavu. No namiesto peknej princeznej zablyšťal sa mu pred očami ostrý meč. Janko nelenil a ihneď silno sekol. Netvor sa zatackal a padol mŕtvy na zem. Potom vystrojili v kráľovstve veľkú svadbu pre všetkých obyvateľov. Vládli spolu s princeznou v krajine dlhé roky.

            O niekoľko rokov sa však vyskytol ďalší problém. Totiž v meste mali len jednu studňu, ktorá veľa čistej vody dávala. Teraz vyschla. Iba na samom dne bolo blato. Janko – dobrý a starostlivý kráľ, chcel tento problém vyriešiť. Vybral sa ku studni. Keď tam prišiel, povedal: „Vylomte križlu!“ Križlu vylomili a čo tam? Sedela tam veľká žaba, ktorá vypila všetku vodu. Janko skočil do studne za žabou. Odporná žaba ho chcela usmrtiť svojim jedom, ktorý mala na jazyku. No Janko nelenil a odťal jej ten jedovatý jazyk. Žaba bola na mieste mŕtva a studňa sa po chvíli začala plniť čistou vodou. Potom už v krajine nemali žiadne problémy. Vždy mali úrodné polia, vládli dlho a šťastne, kým nepomreli.

 

Maťko Hraško, 3. ročník

   
 

Ako vznikol klavír

           

Raz dávno žili na svete čudní neandertálci. Niektorí mali strašne veľa zubov. No prišiel čas, keď všetci zubatí neandertálci vyhynuli.

            O rok neskôr ich našli ďalší neandertálci a poukladali ich na veľmi veľkú kopu.

Kopu objavilo jedno veľmi šikovné dievča – neandertálka menom Tina Tuláková. Našla debničku s otvorom a poukladala ich tam. Na krabičku napísala ÍR.

O tri roky neskôr jeden chlapec išiel popri ÍRI a mal v ruke špagáty. Zrazu sa mu tieto špagátiky vyšmykli a popadali do otvoru v debničke. Nie a nie ich odtiaľ vybrať, tak ich nechal tam. Prešlo ďalších päť rokov a jeden vedec začal skúmať debničku. Uvedomil si, že načo je v debničke taká kopa zubov, keď ich nemôže na nič využiť?

Čo myslíte? Dostal nápad, ako využiť zuby v debničke?

No jasné, že ich využil! Zuby položil na vrch debničky a pripojil k nim špagáty. Pomenoval ich klávesnice. Potom, na ďalšie dva otvory v debničke, pripevnil piškóty ako pedále. Ťukal na všetky klávesnice a ony vydávali rôzne tóny.

            Vedcova vnučka si pomyslela: „ÍR je veľmi nudný názov! A Debnička ÍR so zubami a klávesnicami je zase strašne dlhý názov! Čo takto, keby som to skrátila?“ Prišla za dedkom – vedcom a povedala mu: „Čo, keby som pridala ku ÍRu KLAV? Tak by sa mohol volať KLAVÍR?“

 

 

Steli Paralová, 3. ročník

 

 

 

Krava Rysuľa

            Bola raz jedna veľká maštaľ. Býval v nej pastier Martin. Mal ovečky, husi, dvoch psov a kravy. Jedna z nich sa volala Rysuľa.

            Na jar sa pastier Martin vybral predávať kravy. Už všetky kravy predal, len krava Rysuľa mu ostala. Potom tam prišiel starý pán a kúpil si kravu Rysuľu. Doma žene povedal: „Kúpil som kravu!“ Žena sa tak zľakla, že skoro omdlela. „Načo nám bude krava? Koľko si za ňu dal?“ Muž pokojne odpovedal: „250 €“ „Čo? Okamžite ju choď vrátiť!“ kričala naňho žena. „Nemôžem“ odpovedal muž. „A to už prečo?“ Nedala sa žena. „No...hmmm“ muž premýšľal. „Preto, že pastier už išiel preč. No možno nám na niečo bude.“

Strýko a stryná sa zamysleli. Žena po chvíľke povedala: „No môžeš ísť a nadojiť mlieko. Nie? „Áno – to by som mohol.“ Strýko sa vrátil z maštale a povedal. „Tu je mlieko, čo som nadojil.“ „To je málo! Choď a prines mi viac.“ Nahnevane zrúkla jeho žena. Muž sa po chvíli vrátil z maštale a skríkol: „Rysuľa utiekla!“ Kto je Rysuľa? „No naša nová krava – poďme ju hľadať!“

            Krava sa zatúlala až do neďalekého kráľovstva. Pri lese si ju všimol pytliak a chcel si ju vziať domov a tam ju zastreliť. No rýchlo ho strýko so strynou dobehli. „Pytliak si ju berie domov. Sledujme ho!“ Pytliak si však nezobral kravu domov, ale vybral sa s ňou na zámok a dal ju pyšnej princeznej. Kráľa to nahnevalo a zavelil: „Načo bude krava princeznej? Dajte ju do maštale!“ V tom sa z diaľky ozval strýko: „Rozkaz veličenstvo! Zoberieme si ju domov. Veď je naša.“ Vzali ju teda domov a za odmenu, že vydržala pri pyšnej princeznej, jej dali rýdzik. Krava Rysuľa začala dávať strýkovi a strynej denne až 20 litrov mlieka. Stryná sa tiež polepšila a po čase si kravu obľúbila. Z toho mlieka, čo Rysuľa nadojila, začali doma robiť syr a všelijaké mliečne výrobky. Ich výrobky sa stali rýchlo svetoznáme a predávali sa v každom rýchloobčerstvení.

            Niekto by povedal, že strýko a stryná sú tajní mliečni agenti, keď sa im tak rýchlo začalo dariť, alebo žeby Rysuľa bola zázračná krava? Vy si čo myslíte?

Emka Svetlíková, 3. ročník

 

 

Život pri Toryse

Dnes sa mama rozhodla variť bryndzové halušky. Prišiel k nám na návštevu strýko. Vybrali sme sa spolu na Torysu a cestou sme zbierali rýdziky. Keď sme sa vracali domov, v úkryte sme videli ryšavú líšku. I keď som bol po celom dni unavený, ešte som večer vyčistil korytnačke akvárium.

 

Maťo Hraško, 3. ročník

 

 

Ako korytnačky odplávali do mora

Bolo raz jedno koryto a v ňom žili dve korytnačky. Jedného dňa ku korytu pricválal ryšavý rytier. Chcel ich trýzniť a zobrať im panciere. Korytnačky rýchlo nevedeli, kam sa majú skryť. Jedna z nich vykríkla: „Poďme sa skryť do rybníka!“ Tak sa tam teda aj skryli. Keď ich ryšavý rytier nevedel nájsť, odišiel. Korytnačky boli bystré a vedeli, že rybník je prepojený s riekou Torysa a tá sa vlieva do ďalších – väčších riek, ktoré ústia v mori. Korytnačky teda odplávali až do mora, kde mali super život bez ryšavého rytiera.

Kika Obuchová, 3. ročník

             

 

Básnicke črievko malých školáčikov

 

 
 

ANIČKA

Milá žiačka Anička

už vie, čo je básnička.

Učila sa abecedu,

nerobila z toho vedu.

Rožok, maslo, vajce, chlieb,

zjedla všetko na obed.

Do našej školy chodí stále,

učí sa tam písať práve.

(Emka Svetlíková, 3. roč.)

 

ŠKOLA

Preliezačky máme,

aj sa na nich hráme.

A máme aj kolotoč,

čo sa krúti stále.

Kamaráta tu má každý,

priateľstvo vydrží navždy.

Škola – tá je pre ľudí,

nikto sa v nej nenudí.

(Ninka Hudecová, 3. roč.)

 

MILÁ ŠKOLA OLA

Škola Ola na nás volá:

„Poďte, začína sa škola!“

Učíme sa dobre, pekne,

v čítaní nás niekde sekne.

Kreslili sme nové značky,

máme tiež aj preliezačky.

Angličtina je tá víla,

čo nám všetko pripomína.

Už vieme aj abecedu,

nerobíme z toho vedu!

(Stelka Paralová, 3. roč.)
 

Sedmokráska

Bola jedna sedmokráska,

volala sa Zlatovláska.

Mala tenký hlások

a strašne veľa vrások.

Mala zlatý klások

a chodila do školy samohlások

V nemocnici odmala -

- odvtedy je pomalá.

Steli, Emi